politika, poslanca, aj policajného prezidenta, sa víťazoslávne podáva trestné oznámenie proti, proti vlastne komukoľvek. To je taká móda, ako zapôsobiť na svojich oblbnutých priaznivcov, ktorí sa div nepoondia od radosti, že čo ten ich „favorit“ aké zaucho strelil svojmu „súperovi“. A dať trestné oznámenie politikom, to je ako určitá forma sebareflexie. Keď už nevie čo by dodal, tak podáva trestné oznámenie.
Aby som bol konkrétny: nepamätám, že by niekto s politikov uspel so svojim trestným oznámením. Aj toť náš premiér, aj včera prezident policajtov. A možno podá trestné oznámenie aj celá smerpartaj - na národ. Ďalším momentom, ktorý priamo vyskakuje pri vlastne akejkoľvek krízovej situácii systému vládnutia je „všemocná“ obrana vládnucich osôb vyjadrením „ opozícia predvádza politický hyenizmus“, alebo "opozícia chce vykonať štátny prevrat" ... A teraz tak od srdca: aký hyenizmus, keď vládna moc v priamom prenose vykonáva, použijem znovu to slovo, HYENIZMUS voči štátu? Čo s tým, keď vláda nedokáže nijak reagovať na obrovské problémy v spoločnosti a iba sa prezentuje s vyjadreniami typu „dajte nám pokoj, sme legitímne zvolená vláda a môžeme všetko“.
Viem pochopiť pocity premiéra zo súčasnej situácie. Totálna frustrácia zo situácie človeka, ktorému sa doteraz takpovediac všetko darilo, až si začal namýšľať, že môže všetko. Nedalo sa! To je celkom bežná situácia. Aj verím, že Fico nemôže poriadne spávať. Na druhej strane – navaril si to sám. Svojou vyhrocovanou taktikou takpovediac napľujúc národu do tváre. aj tým svojim, ale tí to asi pociťujú ako druh masochizmu.
Aj preto sa politická kríza u nás, ktorá sa v demokratických systémoch aj stáva, nerieši takpovediac chlapsky – s prijatím zodpovednosti a pokračovaním v politickom zápase (napríklad viď Berlusconi), ale dostáva sa do pozície chovanca nejakého sociálneho zariadenia s tým, že keď už sa topím, tak nech všetci. Všetci – to je psychická porucha, ktorá nemôže fungovať. Ešte tak v komunizme. Aj tam však vidíme, ako to zlyhalo.
A možno mu iba chýba hlavná štátna radkyňa. Na „poradenie sa“. A možno mu chýba Soroš. Nakoniec to, čo povedal prezident by povedalo aj najmenej polovica Slovače, aj bez, dajme tomu tisícky kdejakých Sorošov. A na príklade veľkých: Viktora z juhu a Jaroslava zo severu sa ukazuje, že do Európy zrejme nepatríme. Mentálne. A nezaslúžime si ani groš z eurofondov.
Alebo, že by predsa patríme?