Úsmevný rozvoj cestovného ruchu. Sme na konci v EU.

Autor: Ján Derďák | 21.12.2014 o 11:41 | Karma článku: 7,54 | Prečítané:  858x

Pred pár dňami sa objavila zaujímavá štatistika. Dotýkala sa cestovného ruchu. nechcem sa tu však venovať jednotlivým detailom problému - to niekedy inokedy.

V tej správe sa hovorilo o návštevnosti jednotlivých štátov EU. Vo všetkých štátoch návštevnosť rástla. Vo všetkých. Iba u nás, ako v jedinom štáte klesala.  Nechcem tu spomínať  jednotlivé  detaily  tohto problému. To niekedy inokedy.  A čo naši politickí „odborníci“ a aj štátni „cestovno-ruchový“  odborníci ?   Všetci, takmer do jedného  začali  unisono  „vyspevovať“,   že vlastne všetko je v poriadku. Dokonca, že to je aj dobre. To, že nás všetci títo odborníci  ( ozaj, je potrebné si uvedomiť,  že  tí všetci sú platení z našich daní ... ) idú presviedčať, že je všetko v poriadku, že výsledky sú nejaké nedorozumenie a že ešte do konca roka..... bla, bla, bla.  Aj tieto jalové reči sú podobné,  ako skoro všetko  v tomto štáte.  Darí sa nám znižovať nezamestnanosť, vybavujeme zamestnanie pre tisícky  ľudí ..... a podobné vyjadrenia,  nemôžu zastrieť oči nikomu, kto chce počítať. Však stačí si správne klásť otázky,  napríklad nasledovného charakteru:

  1. Koľko našej mládeže muselo odísť do zahraničia – hlavne pre robotu? Sto, dvesto, tristotisíc?
  2. Koľko našich starších spoluobčanov muselo ísť na predčasný dôchodok?
  3. Koľko občanov si pokazilo rodinné vzťahy práve pre nezamestnanosť a neschopnosť nájsť si, vlastne akúkoľvek prácu? A drístanie, že v Bratislave je roboty ... je reálne scestné. Aj prakticky. Toto je o štáte, nie o niekoľkých doslova vybraných regiónoch.
  4. Koľko občanov bolo vyradených z evidencie aj preto, aby počet nezamestnaných klesol?
  5. Koľko našej mládeže radšej odišlo študovať do zahraničia? A koľko z nich sa vráti?
  6. Koľko  našich občanov muselo odísť na invalidný dôchodok hlavne pre problémy vyvolané , súvisiace so stratou zamestnania?
  7. Koľko ľudí doslova iba prežíva? A tu nemyslím „neprispôsobivých“. A nie sú schopní ani napríklad dať si do poriadku chrup?

To je iba niekoľko zrelých otázok, na ktoré vám politici s plnou vážnosťou v hlase a s oduševneným výrazom v tvári  budú chcieť dávať takú odpoveď, že budete možno schopní si myslieť, že je to vlastne dobré. A že to tak má byť.  Zásadný  problém nie je ten, že nám politici a najviac terajší,  nehovoria pravdu, teda klamú, ale to a jedine to, že sú spoluobčania, ktorí  im veria. Ale vrátim sa k TURISTIKE a k zavádzaniu, že vraj nie sme na tom najhoršie v EU:

  1. Vraj štát podporuje rozvoj turistiky. Hlúposť. Sme poslední!
  2. Vraj štát vytvára podmienky.  Kde idú tie  „podmienky?  Sme poslední!
  3. Vraj štát poskytuje prostriedky na rozvoj.  Akými cestami? A kde sú?  Sme poslední!
  4. Vraj štát vytvára imidž – vytvára povesť  Slovenska, ako turistickej destinácie, ktorú treba vidieť.  Nie je celá doterajšia koncepcia zopsutá?  Sme poslední!
  5. Vraj štát zabezpečuje aj eurofondy na rozvoj turistiky.  Komu a ako? Sme poslední!
  6. Vraj štát povytváral kdejaké SÁRIÁ na podporu...  Sme poslední!
  7. Vraj štát podporuje oblastné OOCR-ky.  Sme poslední!
  8. Vraj  „štát v štáte“ riadi štát tak, aby turisti mali záujem sem prísť.  Sme poslední!
  9. Vraj „štát“  riadi štát tak, aby turisti mali dôveru v štát do ktorého idú, chcú prísť. Sme poslední!

Sme poslední a politici nechcú vidieť, že je to výsledok hlavne ich práce. Sme poslední a občania majú problém pochopiť, že byť poslední nie je česť, ale prejav neschopnosti. Sme poslední a naprávať to chcú presne tí istý, ktorí to doviedli až na ten koniec. Sme poslední a máme problém to pochopiť a ešte väčší problém to „napraviť“. Vyzerá to tak, že ešte dlho na „výslní“ ostaneme.  A dokonca podobný scenár vidíme aj v iných odvetviach. Stačí sa pozerať.  A neorientovať sa podľa svojich predstáv o realite, ale orientovať sa podľa reality. A ešte tomu dávať aj punc volebného zvelebovania. Ešte niečo:

  1. Rozvoj cestovného ruchu  nie je , keď na popradskom letisku pristane o päť, desať, sto lietadiel z Ruska naviac  a  prežerú v alkoholickom opojení , čo sa dá. A tatranskí hotelieri sú vo vytržení.  Príkladov?  Dosť už aj bolo popísaných.
  2. Rozvoj cestovného ruchu  nie je,  keď  turistom ideme ukazovať  iba naše veľhory a hlavné mesto,  ale po ceste vidia ten skutočný život, alebo ich do „ich štátu“, teda nášho  ani nepustíme.  Príkladov - tiež habadej.
  3. Rozvoj cestovného ruchu  nie, je keď turista príde a po pár hodinách mu šlohneme auto a súdy nie sú schopné fungovať tak, aby on aj napriek tomu mal dôveru a prišiel aj druhý krát.
  4. Rozvoj cestovného ruchu  zásadne nie je forma hyenizmu poniektorých  z tých čo chcú žiť z rozvoja turizmu. Príkladov?  Tiež už sa popísalo veľa!
  5. Rozvoj cestovného ruchu nepodporíme tým, že si budeme myslieť, že návštevníkovi bude stačiť vidieť iba naše vychytené destinácie – to bude vždy iba korešpondovať s doterajším trendom (poslední!),  ale štandard  musí byť  schopnosť vidieť  ponúknuť  celý štát ako cieľovú destináciu. A to už,  v súčasnej „hviezdnej konštelácii“  je nemysliteľné. Napriek tomu, že to ktorýkoľvek štát EU dokáže zvládnuť,  my, ako vidíme - nie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?