reklama

Aká si kultúra ? A čo s tebou?

Medzi pojmom kultúra, pojmom kultúrna vyspelosť občanov a kultúrna vyspelosť národa, alebo presnejšie povedané, štátu existuje úzka paralela.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 Zároveň je v niektorých prípadoch  dosť úzka spojitosť medzi pojmami nacionálny, alebo národný šovinizmus a takzvaná kultúrna úroveň národa. A my sa pohybujeme niekde uprostred tohto prúdu potácajúc sa raz vpravo, raz vľavo. A takmer stále máme pred očami  to naše vlastné „súkno“, ktoré sme si samy natiahli pred oči zhruba pred 20 rokmi a cez ktoré vidíme kopu vecí naopak. Vraj, my sme tí dobrí, my sme tí spravodliví, my sme tí najlepší, my, my, my ... Oni hádam pre nás ani neexistujú. Iba tí Oni, čo nám ubližujú. A niekde ďaleko aj ostatní „Oni“. Svoje dojmy začíname pokladať za všeobecnú pravdu. A pokiaľ tú našu pravdu nám povie ktokoľvek  a hodne nahlas je náš a môže byť  aj našim politikom. Inak nie. Aj preto veľká časť národa neznáša politikov, ktorí vedia povedať aj pravdu do očí a vymýšľa im pre vlastné uspokojenie hanlivé priezviská odzrkadľujúce myslenie tejto „väčšiny“. Máme v tomto našom demokratickom štáte dosť nástrojov, ako sa stať normálnym členom Európy. Len my sami nechceme!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A preto sme takmer vo všetkých kritériách, dotýkajúcich sa našej kultúrnej identity niekde na chvoste. Aj preto sme si v tomto štáte niekedy pred dvoma desaťročiami  povedali, že skoncujeme s komunizmom, ale sme to naozaj neurobili. Aj preto chápeme, že zlodej je zlodejom, ale u toho svojho favorita to úplne tolerujeme. Ako veľa iných vecí. Na papieri to vyzerá dobre. Iba vyzerá.

Takzvané nekomunistické štáty to dobré u nás, aj to zlé o nás vedia aj vidia.

Napríklad: Máme súdy. Aj prokurátorov.  Ale sú  morálne podvyživené... Máme parlament, ale morálne zdecimovaný ... Máme štát, ale podvyživený na to, aby sme boli hrdým národom. Kto za to môže?  Politici? Tí niekdajší, alebo dnešní? Niekdajšia štátostrana? My občania? Systém fungovania štátu? Systém myslenia občanov? Systém informovanosti občanov – noviny, novinári, rádiá, televízie? Ministerstvo kultúry a parlament spolu s chorou „Verejnoprávnosťou“?  Alebo nejaké UFO? Alebo niečo iné? Určite každá oblasť má na tom svoju vinu. A vyjsť z tohto marazmu von bude veľmi ťažká drina a niekoľkogeneračná. Alebo zázrak?!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Jeden z nedávnych príbehov ma zaujal a myslím si, že súvislosti s hore uvedeným  stojí za úvahu. Nejaký z posledných „kultúrnych prípadov“ - kaštieľ v Budmericiach.

Štát ide vraj zabezpečovať tak, ako doteraz rozvoj nazvem to kultúry a tak kaštieľ, akože ostal v užívaní spisovateľom. A teraz kardinálna otázka. Prečo a čo za to. Aby mohli písať ?  Však môžu aj doma. Aby mohli písať o tom, čo štát, akože potrebuje? Ja som žiadnu takú  kultúrnu politiku nezaregistroval, ale akože ani  nevidel a nepočul. Ja som nič také nezaregistroval. Preto, že to tak bolo za „komunizmu“? Je to tak v každom, symbolicky to nazvem „západnom“ štáte?  Teda prečo? Má štát niečo z toho, že spisovatelia môžu využívať Budmerice?  Veď  koniec koncov, to čo napíšu je ich majetok a občan si to musí kúpiť.  Alebo nie? A keď nie, čo má štát z toho, že dotuje takýmto spôsobom kultúru? Viem. Priveľa otázok, otáznikov a žiadna odpoveď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mám jeden návrh.  

  Čo tak dať vlastne naším spisovateľom ako formu úhrady, alebo, môžem to nazvať spoločenskú objednávku, ktorá bude - akože, alebo aj naozaj - za prenájom „popísať“ pravdivo a tým myslím objektívne, tie, nazvem ich dôležité obdobia tohto štátu, ktoré takmer nemáme zmapované. Som presvedčený, že práve v takomto postupe by malo význam „pomôcť“, touto nazvem to spoločenskou objednávkou spisovateľskej obci. Tí spisovatelia, ktorý budú chcieť sa dištancovať od, nazvem to „odrobenia“ prenájmu, budú môcť tvoriť podľa vlastného uváženia za úhradu za pobyt, alebo napríklad doma.

 Viete, že z pred 100 až 150 rokov máme viac spisovateľsky popísaných  bývalým režimom politicky nesprznených príbehov, ako z napríklad z obdobia prvej československej republiky, alebo rokov Slovenského štátu, alebo rokov „budovania komunizmu“ ??? Pravdivo, myslím objektívne. Pochopiteľne bez akýchkoľvek politických tlakov. Tu, práve tu budú môcť spisovatelia konkrétne prejaviť svoj občiansky kredit. A zároveň budú môcť byť konfrontovaný - ešte so skutočnosťou. Aj keď sú ešte stále „pozašívaný“ všelikde vtedajší aktéri režimov – spisovatelia by mohli prejaviť takýmto spôsobom svoju morálnu odvahu a pomôcť štátu vysporiadať sa s udalosťami vtedajších dôb. A navyše, sú ešte pamätníci, ktorý tak budú môcť konfrontovať svoje udalosti a skúsenosti. Tým zároveň môže urobiť štát zadosť svojej morálnej povinnosti vysporiadať sa z obdobím, ktoré zanechalo mimoriadne veľké brázdy v morálke obyvateľstva, výsledok tohto, trúfam si tvrdiť občianskeho marazmu pociťujeme dodnes a pokiaľ sa vnútorne nevyrovnáme z dlhmi minulosti nebudeme súci správať sa občiansky v dobách terajších aj budúcich.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte sa to, ako-tak dá, ale už je „minútu po dvanástej“ obdobie vojnového Slovenského štátu, alebo „o minútu dvanásť“ obdobie  povojnové, alebo vrcholne aktuálne tie nasledujúce spomenuté obdobia. Keď sa tak nestane  – potom si už budú môcť Slováci iba vymýšľať – a domýšľať tak, ako skoro vždy doteraz. Počnúc napríklad Svätoplukom.

A pritom „poučení“ máme vo svete habadej. Tisíce, možno desaťtisíce príbehov z ťažkého osídľovania Ameriky, obdobia osídľovania západu Ameriky, občianskej vojny ... Množstvo príbehov z francúzskej revolúcie ... Príbehy z talianskej histórie, poľskej ... a tak ďalej a tak podobne. My tu máme, takpovediac na dlani historickú príležitosť na dlhodobú reflexiu. Aj v širšom kontexte. Rovnako na Slovensku, ako aj v Čechách, pretože tu, v tomto vtedajšom štáte bol jeden systém. Podobne to bolo skoro všade naokolo. Či ju využijeme, alebo nás a naše svedomie zvalcujú nejaké  politicko-hospodárske Gorily, je v tomto prípade iba na nás a na správe štátu. 

Mám predstavu a pred sebou projekt (®):

Verejnoprávna televízia, alebo možno iná, lebo k tejto našej nemám veľa dôvery (televízie, možno aj rádiá) bude môcť na základe tejto slovenskej spisovateľskej tvorby vyprodukovať dlhodobé seriály z rozsahom toho ktorého obdobia,  podľa tohto scenára, resp. projektu, ktoré budú mať zmysel. A som presvedčený, že seriály z týchto období prekonajú seriály a rôzne „reality show“ plné naivity, primitivizmu a aj sexuality uvádzané terajšími televíziami. A budú mať úspech aj u tej časti obyvateľstva, ktorá má hodnotove, nazvem to nevyrovnané kritériá. A možno aj zníženú úroveň objektivity.

Ale pôjdem zaradom:

A) Vytvoriť seriál príbehov (®) z ťažkého obdobia Slovenského štátu, aj z rôznych regiónov Slovenska, ktoré budú mať formu rodinných seriálov a práve preto, že ide o obdobie, ktoré nie je ešte celkom zahmlené budú mať vysoký efekt pre národné povedomie. A to určite aj v tom prípade keď pôjde o príbehy, ktorých realita je veľmi smutná a niekde až ťaživá. Sebareflexia je vždy pre opis histórie cennejšia, ako vymyslené sladké príbehy.

B)  Vytvoriť seriál príbehov (®), ktoré bude spájať dejovo obdobie povojnových rokov a bezohľadného nástupu komunizmu, až do polovice päťdesiatych rokov. Až  po koniec „stalinskej éry“.

C) Vytvoriť seriál príbehov (®), ktoré bude spájať dejovo obdobie  takzvanej „Pražskej jary“ a následnej takzvanej normalizácie v celej spoločnosti.

E) Vytvoriť seriál príbehov (®), ktoré bude spájať dejovo obdobie  sklamania z vývoja po prvých rokoch  tohto novodobého štátu Slovenská republika, aj  s jeho príbehmi, akože dosť podobnými   „Gorilám“, „Orangutanom“ a vôbec slovenským „Ľudoopom“.

 A na toto má ešte aj teraz tento štát špecifické možnosti ponuky pre vrcholne aktívnu činnosť spisovateľov, len ich využiť.

A verejnoprávna televízia aj rozhlas (alebo ktorékoľvek médium) sa bude môcť doslova utopiť v zaujímavých témach na solídne dlhé obdobie a vyrábať seriály, ktorým by malo rozumieť Slovensko aj  Česko a aj okolité štáty, ktoré zažili tú komunistickú  a ešte predtým gardistickú  „osvietenosť“. A verím, že na to by sa prostriedky určite dali nájsť, dokonca možno aj pravdepodobne z takzvaných  populárnych eurofondov....

Alebo niečo na veselšiu nôtu. Napadá ma  ďalší aktuálny politický príspevok z daní nás všetkých.  Príspevok na oslavy Silvestra a trochu aj nového roka. Je vlastne jedno, či idú financie zo štátu, VÚC-ky, alebo mesta, ide to proste z našich daní.  Ide vlastne o príspevok štátu tým, väčšinou mladým  občanom, ktorí si chcú vypiť a teda tým, ktorí sú  aj schopní si na oslavy nového roku aj sami zarobiť.  Inak sa to vraj nedá. Samozrejme tí mládežníci, ktorí sa zabávajú nedajú dopustiť na to, že im štát prispieva na zábavu. A štát si to zdôvodňuje vraj „oslavy štátnosti“. Riadna blbosť však?  Napadá my iba jediný fakt, že štát podobnými excesmi  chce takmer vždy zakrývať niečo, čo nemá byť vidieť. Lebo, keď by to tak nebolo potom štát -  je, s prepáčením blbec.

Je mnohonásobne viac občanov, ktorý, keď chcú mať nejaké „novoročné“ potešenie, tak si to zaplatia – a nemyslím iba oslavy Nového roka v domoch, bytovkách, chalupách. A je to úplne v poriadku. Ale, že na to prispievajú mestá, ktoré sú živené z daní. Prečo?! A ešte tá štátnosť. Kto oslavuje štátny sviatok  alkoholom, ten môže oslavovať každý deň. Keď má na to.

Ján Derďák

Ján Derďák

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

svet okolo nás je dosť zložitý. Niekedy zábava, radosť, niekedy plač, niekedy zamyslenie, ktoré ma inšpiruje vyjadriť svoj názor na spoločnosť v ktorej žijem. Rád sa pozriem na rôzne faktory, ktoré kvalitatívne ovplyvňujú náš život. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu