Referendum

Autor: Ján Derďák | 1.2.2015 o 13:19 | Karma článku: 5,66 | Prečítané:  693x

Dosť sa o tom hovorí. A všetko je veľmi zvláštne. Objavujú sa rôzne vyhlásenia ľudí, ktorí sú aj autoritou – čo si myslia, to aj povedia a objavujú sa ľudia, ktorí napriek  situácii nie sú schopní formulovať svoj názor. Aj ľudia, ktorí súčasnú, doslova nechutnú situáciu vedia rafinovane zneužívať.  A nie sú to iba politici. V celej tej súvislosti ma napadá niekoľko veľmi spletitých otázok:

  1. Sú skutočne toto tie najdôležitejšie problémy súčasnosti, súčasnej rodiny, alebo je to iba zásterka v komplikovanej hre niekoho? Čo to je rodina a na čo je táto inštitúcia? Čo má za cieľ vlastne rodina? A prečo sa rozpadá? A prečo sa „zodpovední“ nezaujímajú o rodinu komplexne? A prečo odrazu tento čiastkovýzáujem?

  2. Je toto to najnebezpečnejšie pre zdravý vývoj dieťaťa, alebo je to iba zásterka v komplikovanej hre niekoho?

Ako posudzuje a hodnotí celá naša spoločnosť OCHRANU detí v súčasnej dobe, kde hrozia podstatne väčšie nebezpečenstvá? Skúsim spomenúť aspoň hlavné problémy:

- Ochranu detí pred zneužívaním detí spoločnosťou – tým, že štát a niekto nerobí výchovne skoro nič pre zlý vplyv médií, aj iných spoločenských a civilizačných faktorov sa nemusí riešiť?

- Reklama, internet, okolie, aj narušení dospelí jedinci,  štát, aj, áno aj školský systém -  tým, že všetky tieto zlé vplyvy dovoľuje aplikovať na psychický systém detí sa nemusí riešiť?

- Týranie detí - je podstatne, podstatne viac skutočných prípadov fyzického aj psychického týrania, aj od okolia, aj od rodičov, ako nejakého (zatiaľ) teoretického možného osvojovania. Aj tu sú kdejaké „skupiny“  -  ticho, alebo efektívne ticho!

-  Slabý, málo efektívny systém opatrovania detí bez pomoci ( v domovoch). Prečo trpia tieto deti, ktoré doplácajú na súčasné chyby rodiny? A ešte nie sú ani (pochybne a teoreticky) divne osvojené. Zase nikto nedvíha naplno hlas. Žiadna strana, alebo inštitúcia.

-  Prečo nejaká  politická moc zásadne neiniciuje takú zmenu školského systému, ktorý by lepšie vychovával  k morálke, etike, zodpovednosti (aj rodičov aj deti!) a vzťahu k spolužitiu?

- Prečo nikto v tomto štáte neiniciuje prevýchovu dospelých  k základným hodnotám zodpovednej výchovy detí a mládeže aj v rodinách. Korupčnícky štát sa sústreďuje iba na vlastné fetišistické obohatenie hodnotami, ktoré vlastne nemajú skoro nič spoločné so zodpovedným vzťahom k výchove detí a novej generácie.   

- Čo má najväčší význam pre manželstvo?  Vzájomná úcta, rešpekt a vzájomná zodpovednosť.   Kto a ako to presadzuje, keď je rozvodovosť, ako výsledok, taký, aký je? Aká je mobilizačná sila, rôznych hnutí, alebo náboženských spoločenstiev? Alebo štátu?  A samotný vzťah manželov navzájom – s dopadom na manželstvo. Ani tu nikto nič. Kto rieši nejakú cestu pre manželov, aby rozvodovosť nebola päťdesiat percentná  (a pozor – tu sú štatisticky evidované iba rodiny, ktoré uzavreli manželstvo a tým je to „percento“ predpokladám, že ešte nižšie?  Alebo nie a je to nejako inak?

- Je riešená zamestnanosť žien, matiek v tomto štáte lepšie, ako v ktoromkoľvek štáte na západ od nás, alebo nie?  A ako sa na tom podieľa štát, alebo strana, ktorá participuje na terajšom referende.

- Kto rieši v tomto štáte problém morálky národa, alebo presnejšie rodiny? Štát? Mal by!  Minimálne svojimi zákonmi. A dodržiavaním. Alebo verejnoprávne aj súkromné médiá svojou tvorbou? Alebo nejaká politická strana? Alebo nebodaj niektorá z cirkví?  Lebo podľa skutočného výsledku všetci všetko nechali iba na toho najvyššieho.

- A čo problém týrania žien, alebo možno výnimočne aj mužov  v tomto „božom“ zväzku. Kto sa zaujíma o tento problém?  Iba polícia, ako represívny orgán? Alebo aj niektorá iná skupina aktivistov. Alebo môžem spomenúť  aroganciu v manželských vzťahoch. Niekto ju ovplyvňuje (aj v súvislosti s extrémnou rozvodovosťou!) – a štát a kdekto, podľa výsledku veľké nič. Čo urobila, tá „rodinná“ politická strana  v záujme rodiny ( a dajme tomu, aj keď sa aj niečo nepodarilo – čo sa môže stáť) aby sa niečo zlepšilo? A som pri závere svojej „reči“. Má niekto a niekde a niekedy ozajstný záujem o zmenu tých „pažravých“, upachtených a časovo kritických pomerov (keď rodičia zo známych, aj objektívnych dôvodov nemajú čas na rodinný život v rodinách)?  Alebo je ľahšie vymýšľať a  hľadať preferenčné body pre vlastné ciele?

Mne toto chýba. Na to, aby rodiny mohli fungovať v plnom slova zmysle.  A som presvedčený, že sa to dá.  A to by určite obdivovala celá „únia“.  A súčasná situácia mi tak trochu pripomína situáciu z rokov spred  trištvrťestoročia. Aj tam začala nejaká slovenská väčšina ceriť zuby na nejakú menšinu. A tam - a aj tam, určite šlo iba o profit - zisk nejakej skupiny. Tu? Ešte nevieme.

A na záver ešte citujem z nejakého rozhorčeného blogu: ...aj naše Slovensko potrebuje rýchlu pomoc, hoci je v EU. Morálny život je ohrozený, je tu útok na rodinu. Nečestnosť, korupcia a zlodejstvo rozsieva nenávisť.... koniec citátu. A končím s otázkou:  kto to má, ako teda napraviť? Tí istí, ktorí to spôsobili? Alebo doteraz nič neurobili, alebo boli ticho? Tí, čo iba sem tam vykrikujú, majú rovnakú zodpovednosť a vinu,  ako tí čo to spôsobili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?