Úsmevný rozvoj cestovného ruchu. Sme na konci v EU.

Autor: Ján Derďák | 21.12.2014 o 11:41 | Karma článku: 7,54 | Prečítané:  843x

Pred pár dňami sa objavila zaujímavá štatistika. Dotýkala sa cestovného ruchu. nechcem sa tu však venovať jednotlivým detailom problému - to niekedy inokedy.

V tej správe sa hovorilo o návštevnosti jednotlivých štátov EU. Vo všetkých štátoch návštevnosť rástla. Vo všetkých. Iba u nás, ako v jedinom štáte klesala.  Nechcem tu spomínať  jednotlivé  detaily  tohto problému. To niekedy inokedy.  A čo naši politickí „odborníci“ a aj štátni „cestovno-ruchový“  odborníci ?   Všetci, takmer do jedného  začali  unisono  „vyspevovať“,   že vlastne všetko je v poriadku. Dokonca, že to je aj dobre. To, že nás všetci títo odborníci  ( ozaj, je potrebné si uvedomiť,  že  tí všetci sú platení z našich daní ... ) idú presviedčať, že je všetko v poriadku, že výsledky sú nejaké nedorozumenie a že ešte do konca roka..... bla, bla, bla.  Aj tieto jalové reči sú podobné,  ako skoro všetko  v tomto štáte.  Darí sa nám znižovať nezamestnanosť, vybavujeme zamestnanie pre tisícky  ľudí ..... a podobné vyjadrenia,  nemôžu zastrieť oči nikomu, kto chce počítať. Však stačí si správne klásť otázky,  napríklad nasledovného charakteru:

  1. Koľko našej mládeže muselo odísť do zahraničia – hlavne pre robotu? Sto, dvesto, tristotisíc?
  2. Koľko našich starších spoluobčanov muselo ísť na predčasný dôchodok?
  3. Koľko občanov si pokazilo rodinné vzťahy práve pre nezamestnanosť a neschopnosť nájsť si, vlastne akúkoľvek prácu? A drístanie, že v Bratislave je roboty ... je reálne scestné. Aj prakticky. Toto je o štáte, nie o niekoľkých doslova vybraných regiónoch.
  4. Koľko občanov bolo vyradených z evidencie aj preto, aby počet nezamestnaných klesol?
  5. Koľko našej mládeže radšej odišlo študovať do zahraničia? A koľko z nich sa vráti?
  6. Koľko  našich občanov muselo odísť na invalidný dôchodok hlavne pre problémy vyvolané , súvisiace so stratou zamestnania?
  7. Koľko ľudí doslova iba prežíva? A tu nemyslím „neprispôsobivých“. A nie sú schopní ani napríklad dať si do poriadku chrup?

To je iba niekoľko zrelých otázok, na ktoré vám politici s plnou vážnosťou v hlase a s oduševneným výrazom v tvári  budú chcieť dávať takú odpoveď, že budete možno schopní si myslieť, že je to vlastne dobré. A že to tak má byť.  Zásadný  problém nie je ten, že nám politici a najviac terajší,  nehovoria pravdu, teda klamú, ale to a jedine to, že sú spoluobčania, ktorí  im veria. Ale vrátim sa k TURISTIKE a k zavádzaniu, že vraj nie sme na tom najhoršie v EU:

  1. Vraj štát podporuje rozvoj turistiky. Hlúposť. Sme poslední!
  2. Vraj štát vytvára podmienky.  Kde idú tie  „podmienky?  Sme poslední!
  3. Vraj štát poskytuje prostriedky na rozvoj.  Akými cestami? A kde sú?  Sme poslední!
  4. Vraj štát vytvára imidž – vytvára povesť  Slovenska, ako turistickej destinácie, ktorú treba vidieť.  Nie je celá doterajšia koncepcia zopsutá?  Sme poslední!
  5. Vraj štát zabezpečuje aj eurofondy na rozvoj turistiky.  Komu a ako? Sme poslední!
  6. Vraj štát povytváral kdejaké SÁRIÁ na podporu...  Sme poslední!
  7. Vraj štát podporuje oblastné OOCR-ky.  Sme poslední!
  8. Vraj  „štát v štáte“ riadi štát tak, aby turisti mali záujem sem prísť.  Sme poslední!
  9. Vraj „štát“  riadi štát tak, aby turisti mali dôveru v štát do ktorého idú, chcú prísť. Sme poslední!

Sme poslední a politici nechcú vidieť, že je to výsledok hlavne ich práce. Sme poslední a občania majú problém pochopiť, že byť poslední nie je česť, ale prejav neschopnosti. Sme poslední a naprávať to chcú presne tí istý, ktorí to doviedli až na ten koniec. Sme poslední a máme problém to pochopiť a ešte väčší problém to „napraviť“. Vyzerá to tak, že ešte dlho na „výslní“ ostaneme.  A dokonca podobný scenár vidíme aj v iných odvetviach. Stačí sa pozerať.  A neorientovať sa podľa svojich predstáv o realite, ale orientovať sa podľa reality. A ešte tomu dávať aj punc volebného zvelebovania. Ešte niečo:

  1. Rozvoj cestovného ruchu  nie je , keď na popradskom letisku pristane o päť, desať, sto lietadiel z Ruska naviac  a  prežerú v alkoholickom opojení , čo sa dá. A tatranskí hotelieri sú vo vytržení.  Príkladov?  Dosť už aj bolo popísaných.
  2. Rozvoj cestovného ruchu  nie je,  keď  turistom ideme ukazovať  iba naše veľhory a hlavné mesto,  ale po ceste vidia ten skutočný život, alebo ich do „ich štátu“, teda nášho  ani nepustíme.  Príkladov - tiež habadej.
  3. Rozvoj cestovného ruchu  nie, je keď turista príde a po pár hodinách mu šlohneme auto a súdy nie sú schopné fungovať tak, aby on aj napriek tomu mal dôveru a prišiel aj druhý krát.
  4. Rozvoj cestovného ruchu  zásadne nie je forma hyenizmu poniektorých  z tých čo chcú žiť z rozvoja turizmu. Príkladov?  Tiež už sa popísalo veľa!
  5. Rozvoj cestovného ruchu nepodporíme tým, že si budeme myslieť, že návštevníkovi bude stačiť vidieť iba naše vychytené destinácie – to bude vždy iba korešpondovať s doterajším trendom (poslední!),  ale štandard  musí byť  schopnosť vidieť  ponúknuť  celý štát ako cieľovú destináciu. A to už,  v súčasnej „hviezdnej konštelácii“  je nemysliteľné. Napriek tomu, že to ktorýkoľvek štát EU dokáže zvládnuť,  my, ako vidíme - nie.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?