reklama

Syndróm Fico ako choroba. Zrkadlo politikov, diskutujúcich, aj čitateľov

Čo sa dnes robí na Ukrajine a vôbec v zemi, kde „Zítra znamená už včera“ je každému občanovi viac menej známe. O trochu zložitejšie je niektoré súvislosti pochopiť.  Výsledná politika, to je obyčajne a v dvadsiatom prvom storočí zvlášť, súhrn mnohých parametrov, príčin a súvislostí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (42)

Chcem sa pokúsiť na celý tento medzinárodný problém pozrieť z takpovediac národného, lepšie povedané, občianskeho a nakoniec aj vďaka štátneho, premiérskeho pohľadu priamo „zo Slovenska“. Na rôznych diskusných fórach od najvyššej ficopolitiky, cez kdejakých „prežitých“ bývalých, aj súčasných politicky obstarožných politikov, až po politický suterén, vrátane všelijakých krčmových a internetových diskusií v poslednom čase takmer trvale prebieha zaujímavá a veľavravná diskusia taká typická pre postsovietský blok a zároveň s nádychom slovanského džihádizmu (slovný boj hlavne proti EU a USA, napriek tomu, že jeho problémy sú úplne inde. Doma.) Poviem to jednoducho: u diskutéra (a zahrňujem k ním aj premiéra) sa prejavuje takmer nezničiteľná láska k – už teda nie k Sovietskemu zväzu, ale k jeho nasledovníkovi, Rusku. A nenápadné, ale stále spochybňovanie patričnosti k EU. Bez akejkoľvek zábrany, napriek faktu, že Rusko vždy, v celej jeho histórii poznalo iba jeho vlastný, ruský mocenský záujem. Vždy! Od cárov, cez Lenina, Stalina, až po ... po Putina. A akýkoľvek Ruský iný záujem – nejakého jeho satelitu? Nikdy. Nikdy v histórii nebralo v úvahu. Iba vo výnimočných prípadoch to tak vyzeralo vtedy, keď Sovietsky záujem a teraz Rusko, bol zhodou okolností rovnaký ako „ten iný“. Aj vtedy aj teraz je to pochopiteľné. Rusko obhajuje svoje záujmy. Ale! Ale vždy doteraz, aj teraz, je z rôznych vyjadrení, politických aj krčmových, jasné, že slovenský (aj československý), blok má jasné, pravdepodobne komunisticko-genetické vzťahy s Ruskom. Slovenský „Vajda“ mediálnou hviezdou v Rusku nie je preto, že obhajuje „naše“ záujmy, ale že obhajuje záujmy Ruské – presne tie, čo chce Putin. A vzhľadom na existujúcu skutočnú situáciu – podobne so zapieraním existencie vlastných vojsk na cudzom území a podobnými excesmi veľmi pripomínajúcimi „ťahy“ nejakého fúzkatého bývalého nemeckého poddôstojníka Adolfa H. pred viac ako sedemdesiatpäť rokmi. Tiež najprv pomalými krokmi (aspoň svetu sa tak zdalo) napĺňal svoje ciele, až ho to prestalo baviť a bum! A milióny mŕtvych. Vtedy tiež si, možno väčšina Európy, myslela, že je potrebné udržať pokoj za každú cenu , až na tých, ktorí na to trpeli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Kopu čitateľov a diskutérov, vrátane najvyššieho postkomunistu, prejavuje svoj vzťah k Rusku bez ohľadu na fakt, že žijú v suverénnom štáte a takmer všetky jeho prejavy, ktoré by mali nejako odsúdiť akýkoľvek pokus Kremľa zasahovať do suverenity iného štátu, vždy skončia buď tvrdením, že:

  • to tak nie je, alebo

  • to odjakživa patrilo Rusku, alebo

  • to zapríčinili Američania, alebo

  • aj to urobili Rusi, ale aj Američania to robia v ......., alebo

  • samostatný suverénny štát (a je úplne jedno ako tento štát vznikol) – v tomto prípade Ukrajina nemá právo sa vzoprieť Rusku, však to patrilo po vojne do jeho sféry – a nakoniec aj Američania .....

  • Vraj EU na sankcie viac doplatí ako Rusko. Chápete tú skrytú znovu obhajobu Ruska? Znovu – nie sa starať o vlastnú bezpečnosť a správať sa zásadovo, ako chlap, takpovediac suverénne - však niekde predsa patríme (myslím do EU), ale vlastne v záujme vlastného koryta podliezať. Tak, ako to bolo nakoniec vždy, v historických chvíľach: - Radšej „zvrchovanosť“ (bez budúcnosti!) od Hitlera, ako sa mu postaviť, a išlo iba o korytá jedincov.

- Radšej pomáhať Hitlerovi so židmi, ako správať sa kresťansky – znovu šlo iba o korytá, vtedy po židoch.

- Radšej podporovať komunistov v 48 – znovu iba „o korytá“.

- Radšej podporovať boľševických komunistov, normalizátorov, po 68 – znovu iba o korytá.

- Radšej sa v 89 rýchlo „pretransformovať“ za vodcov národa a šéfov finančných skupín - znovu iba o korytá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Radšej žvanec chleba vo forme vianočného príplatku chudobe, ako sa postaviť niekoľkonásobnému okradnutiu v tichosti.

- Keď sa chce Ukrajina dostať z područia Ruska, ktoré je ešte stále stáročia postihnuté takým prejavom mocenskej hry, kde musia umierať obyčajný vojaci a ľudia v záujme chorobne postihnutých, ktorý sú ochotní rozpútať vojenský konflikt, chcú za tým vidieť iba zlý západ.

 - Keď sme sa my chceli dostať z chápadiel Moskvy, chceli sme, ale vždy sa našlo u nás niekoľko chorobne postihnutých, ktorý sa „spravodlivo“ stavali za záujmy Kremľa a nestavil by som ani euro na to, že to nie sú zo skupiny terajších frflošov, alebo soc. Politikov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

- Keď sa chce Gruzínsko, Arménsko, Moldavsko, Čečensko, ale aj Sibír (nakoniec nepoznám národ v ruskom vplyve, ktorý by nechcel „ujsť“) dostať z moci, teraz Putina, všetci takýto „ficisti“ budú súhlasiť s ruským džihádizmom, ako jediným riešením, aj keď možnosť vzniku požiaru je veľmi blízka. Len my si namýšľame, že: „...však my sme ďaleko“. Čím to je, že hádam okrem nejakého Čarnogurského všetko od Ruska uteká preč, keď môže .... aké dôvody vedú tieto národy (teda až na Srbsko – ale tam sú úplné iné dôvody a neexistuje takmer žiadna .hrozba) – a kopu národov preč z tohto, nejakého emocionálneho „slovanského“ spojenia, ktoré fetišizujú u nás hlavne „dedičia“ slovanistu z 19. storočia Jána Kolára - to „ruské dubisko“. A aké dôvody vedú Rusov, že sa nevedia správať inak, iba „s hrmotom“?. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ozaj, dejiny. Fenomén a možno aj príčina slovenského takpovediac duševne rozpačitého národa. Ktorý sa neprejavuje ako jednotný národ, bez nejakej jednotnej duševnej idei: niekoľko úplne protirečivých národných filozofii. Prvá republika, Z milosti Hitlera (takzvaný) Slovenský štát, Komunizmus, aj komunizmus šmrncnutý slovenským kresťanstvom, Chamtivo-pažravo-zlodejsko-postkomunistický kapitalizmus - a to zmixované spolu, bez akýchkoľvek morálnych vzorov - je tak, ako je. A je aj možné kdečo odvodzovať. A možno aj stratu súdnosti. Alebo aj .... na Slovensku, presne v duchu spomenutých politicko-historických súvislostí poskytuje svoje názory premiér a aj takmer všetky, akékoľvek diskusie na rôznych politicky a aj hospodársky SMERovaných diskusiách a aj laických diskusiách na internetových portáloch.

Ján Derďák

Ján Derďák

Bloger 
  • Počet článkov:  55
  •  | 
  • Páči sa:  0x

svet okolo nás je dosť zložitý. Niekedy zábava, radosť, niekedy plač, niekedy zamyslenie, ktoré ma inšpiruje vyjadriť svoj názor na spoločnosť v ktorej žijem. Rád sa pozriem na rôzne faktory, ktoré kvalitatívne ovplyvňujú náš život. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu