Syndróm Fico ako choroba. Zrkadlo politikov, diskutujúcich, aj čitateľov

Autor: Ján Derďák | 20.9.2014 o 14:54 | Karma článku: 17,18 | Prečítané:  3124x

Čo sa dnes robí na Ukrajine a vôbec v zemi, kde „Zítra znamená už včera“ je každému občanovi viac menej známe. O trochu zložitejšie je niektoré súvislosti pochopiť.  Výsledná politika, to je obyčajne a v dvadsiatom prvom storočí zvlášť, súhrn mnohých parametrov, príčin a súvislostí.

Chcem sa pokúsiť na celý tento medzinárodný problém pozrieť z takpovediac národného, lepšie povedané, občianskeho a nakoniec aj vďaka  štátneho, premiérskeho  pohľadu priamo „zo Slovenska“.    Na rôznych diskusných fórach od najvyššej ficopolitiky, cez kdejakých „prežitých“ bývalých, aj súčasných politicky obstarožných politikov,  až po politický suterén,  vrátane všelijakých krčmových a internetových diskusií v poslednom čase takmer trvale prebieha zaujímavá a veľavravná diskusia taká typická pre postsovietský blok a zároveň s nádychom slovanského džihádizmu (slovný boj hlavne proti  EU a USA, napriek tomu, že jeho problémy sú úplne inde.  Doma.) Poviem to jednoducho:      u diskutéra (a zahrňujem k ním aj premiéra) sa prejavuje takmer nezničiteľná láska k – už teda nie k Sovietskemu zväzu, ale k jeho nasledovníkovi,  Rusku. A nenápadné, ale stále   spochybňovanie patričnosti k EU.  Bez akejkoľvek zábrany, napriek faktu, že Rusko vždy, v celej jeho histórii poznalo iba jeho vlastný, ruský mocenský záujem. Vždy!  Od cárov, cez Lenina, Stalina, až po ... po Putina. A akýkoľvek Ruský iný záujem – nejakého jeho satelitu? Nikdy. Nikdy v histórii nebralo v úvahu.  Iba vo výnimočných prípadoch to tak vyzeralo vtedy, keď Sovietsky záujem a teraz Rusko,  bol zhodou okolností rovnaký ako „ten iný“. Aj vtedy aj teraz je to pochopiteľné. Rusko obhajuje svoje záujmy. Ale! Ale vždy doteraz, aj teraz, je z rôznych vyjadrení, politických aj krčmových, jasné, že slovenský (aj československý), blok má jasné, pravdepodobne komunisticko-genetické vzťahy s Ruskom. Slovenský „Vajda“ mediálnou hviezdou v Rusku nie je preto, že obhajuje „naše“ záujmy, ale že obhajuje záujmy Ruské – presne tie, čo chce Putin. A vzhľadom na existujúcu skutočnú situáciu – podobne so zapieraním existencie vlastných vojsk na cudzom území a podobnými excesmi veľmi pripomínajúcimi  „ťahy“ nejakého fúzkatého bývalého nemeckého poddôstojníka Adolfa H. pred viac ako sedemdesiatpäť rokmi. Tiež najprv pomalými krokmi (aspoň svetu sa tak zdalo) napĺňal svoje ciele, až ho to prestalo baviť a bum!  A milióny mŕtvych. Vtedy tiež si, možno väčšina Európy, myslela, že je potrebné udržať pokoj za každú cenu , až na tých, ktorí na to trpeli.

     Kopu čitateľov a diskutérov, vrátane najvyššieho postkomunistu, prejavuje svoj vzťah k Rusku bez ohľadu na fakt, že žijú v suverénnom štáte a takmer všetky jeho prejavy, ktoré by mali nejako odsúdiť akýkoľvek pokus Kremľa zasahovať do suverenity iného štátu, vždy skončia buď tvrdením, že:

  • to tak nie je, alebo
  • to odjakživa patrilo Rusku, alebo
  • to zapríčinili Američania, alebo
  • aj to urobili Rusi, ale aj Američania to robia v ......., alebo
  • samostatný suverénny štát (a je úplne jedno ako tento štát vznikol) – v tomto prípade Ukrajina nemá právo sa vzoprieť Rusku, však to patrilo po vojne do jeho sféry – a nakoniec aj Američania .....
  • Vraj EU na sankcie viac doplatí ako Rusko. Chápete tú skrytú znovu obhajobu Ruska? Znovu – nie sa starať o vlastnú bezpečnosť a správať sa zásadovo, ako chlap, takpovediac suverénne -  však niekde predsa patríme (myslím do EU),  ale vlastne v záujme vlastného koryta podliezať. Tak, ako to bolo nakoniec  vždy, v historických chvíľach:                            - Radšej „zvrchovanosť“ (bez budúcnosti!) od Hitlera, ako sa mu postaviť, a išlo iba o korytá jedincov.

- Radšej pomáhať Hitlerovi so židmi, ako správať sa kresťansky – znovu šlo iba o korytá, vtedy po židoch.

- Radšej podporovať komunistov v 48 – znovu iba „o korytá“.

- Radšej podporovať boľševických komunistov, normalizátorov, po 68 – znovu iba o korytá.

- Radšej sa v 89 rýchlo „pretransformovať“ za vodcov národa a šéfov finančných skupín - znovu iba o korytá.

- Radšej žvanec chleba vo forme vianočného príplatku chudobe, ako sa postaviť niekoľkonásobnému okradnutiu v tichosti.

-      Keď sa chce Ukrajina dostať z područia Ruska, ktoré je ešte stále stáročia postihnuté takým prejavom mocenskej hry, kde musia umierať obyčajný vojaci a ľudia v záujme chorobne postihnutých, ktorý sú ochotní  rozpútať vojenský konflikt, chcú za tým vidieť iba zlý západ.

 -    Keď sme sa my chceli dostať  z chápadiel Moskvy, chceli sme, ale vždy sa našlo u nás niekoľko chorobne postihnutých, ktorý sa „spravodlivo“ stavali za záujmy Kremľa a nestavil by som ani euro na to, že to nie sú zo skupiny terajších frflošov, alebo soc. Politikov.

-    Keď sa chce Gruzínsko, Arménsko, Moldavsko, Čečensko, ale aj Sibír  (nakoniec nepoznám národ v ruskom vplyve, ktorý by nechcel „ujsť“)  dostať z moci, teraz Putina, všetci takýto „ficisti“ budú súhlasiť s ruským džihádizmom, ako jediným riešením, aj keď možnosť vzniku požiaru je veľmi blízka. Len my si namýšľame, že:  „...však my sme ďaleko“.   Čím to je, že hádam okrem nejakého Čarnogurského všetko od Ruska uteká preč, keď môže .... aké dôvody vedú tieto národy (teda až na Srbsko – ale tam sú úplné iné dôvody a neexistuje takmer žiadna .hrozba)  – a kopu národov preč z tohto, nejakého emocionálneho „slovanského“ spojenia, ktoré fetišizujú u nás hlavne „dedičia“  slovanistu z 19. storočia Jána Kolára -  to  „ruské dubisko“. A aké dôvody vedú Rusov, že sa nevedia správať inak, iba „s hrmotom“?. 

Ozaj, dejiny.  Fenomén a možno aj príčina  slovenského takpovediac duševne rozpačitého národa. Ktorý sa neprejavuje ako jednotný národ, bez nejakej jednotnej duševnej idei: niekoľko úplne protirečivých národných filozofii.  Prvá republika, Z milosti Hitlera (takzvaný)  Slovenský štát, Komunizmus, aj komunizmus šmrncnutý slovenským kresťanstvom,  Chamtivo-pažravo-zlodejsko-postkomunistický kapitalizmus  - a to zmixované spolu, bez akýchkoľvek morálnych vzorov -  je tak, ako je. A je aj možné  kdečo odvodzovať. A možno aj stratu súdnosti. Alebo aj .... na Slovensku,  presne v duchu spomenutých politicko-historických  súvislostí  poskytuje svoje názory premiér  a aj takmer všetky,  akékoľvek diskusie na rôznych politicky a aj hospodársky  SMERovaných diskusiách  a aj laických  diskusiách na internetových portáloch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?