Fico for president. Forever!

Autor: Ján Derďák | 5.3.2014 o 11:32 | (upravené 5.3.2014 o 11:37) Karma článku: 9,32 | Prečítané:  1226x

Nedávno sme sa išli div nie pobiť, aby sme dopriali tomu svojmu, nášmu vyvolenému politikovi na pár rokov zlatý život v župách a už je to tu zas. Voľby. Znovu pred nás stavajú nejaké, podľa nich zásadné otázky bytia, alebo nebytia, života a smrti, budúcnosti štátu, prosperity pre nás. Všetko je však iba očný klam. 

Oni si to myslia, že my si to máme myslieť. Poznáme však aj fakt, že to „Ono“  však  nemôže byť také jednoduché, ako sa zdá. Toť pred pár rokmi  sme dostali istoty a čo máme? Holé r.  Ale teraz späť k realite. Čo, alebo lepšie povedané koho voliť? A tu pravdepodobne najprv znovu „vyskočí“ základná otázka.  Voliť srdcom (teda bez rozumu), alebo hlavou (bez srdca)? Čo bude pre nás lepšie. Logika a možno prezieravosť, alebo „láska“ (k vodcovi) aj keď vieme, že tá (teda láska) ide obyčajne bez rozumu. Teda myslím, že aj pre štát je to úplne rovnaké  A je takmer jedno, čím sa láska zdôvodňuje. Vždy je podobná. A takmer vždy to „bez rozumu“ si ten zamilovaný(á) vôbec nechce priznať. Nakoniec máme to čierne na bielom z éry MEČIAR. Takže zhrnúc: láska je slepá.  V živote krásna, v politike dokonca aj smiešna, alebo hlúpa. U tých samotných postihnutých. Berúc v úvahy  takmer isté predpoklady, sa v druhom kole stretnú kandidáti, ktorí budú mať úplne iné priority.  Jeden aktuálny hrdina más, skúsený politik v politike Slovenska a druhý – niekto. Skúsim sa trochu zamyslieť. A bez akýchkoľvek emócií:   *   Za zamyslenie stojí napríklad aj  otázka: čo sa v tomto štáte od jeho vzniku (zásadné! - pretože blbostí už bolo až priveľa) stalo, že sa, dajme tomu niektoré staré štruktúry začínajú aj báť o svoju budúcnosť ? A stará štruktúra je všetko, čo je tu dlhšie ako 15 rokov. A to sú všetci tí, ktorí miešajú politické karty. Aj Smer, ktorého politici už tiež „presluhujú“!  Ktorí presluhujú a nič neurobili.  *   Za celé obdobie trvania štátu sa štát iba potáca smerom dole – ozaj, čo tak povedať aspoň jednu pozitívnu črtu, hodnotu. Za hodnotu považovať   zvýšenie akýchkoľvek dávok pre nezamestnaných a iných podobných tvrdení je vyslovene scestné, keď riešením je zníženie počtu nezamestnaných – a nie o jednu desatinu percenta. Za hodnotu považovať môcť cestovať je tiež scestné – to nie je zásluha týchto politikov (myslím od 1993).  Tá najdôležitejšia hodnota –zamestnanosť je riešená tak, že už dvadsať rokov sú a rastú regionálne rozdiely a sú a vznikajú hladové doliny. Mladý, pretože oni najskôr môžu, miznú do zahraničia – aj to je hodnota štátu. Týchto politikov. V minulých dňoch som čítal v SME niekoľkostranovú, dajme tomu reklamu na tému: Máme sa lepšie. Zaujímavé je už to porovnávanie. V časovom rade! Čo však, keď položíme otázku inak:   ako sme sa mohli mať, keby za tých zhruba dvadsať rokov sa „nestratilo zhruba toľko ako je národný dôchodok štátu za  6-7 rokov. A stále to pokračuje. Teraz veľmi solídne z eurofondov.  Má potom oná správa o dvadsaťročnom  vývoji politický zmysel?  *  Myslenie veľkej časti nášho obyvateľstva je možno práve desaťročiami komunizmu, možno iba tým, že sme existovali v tomto priestore a možno iba tým, že štát vôbec neplní takmer žiadnu svoju štátnu úlohu (napríklad  úlohu vzdelávať svoje obyvateľstvo tak, aby dokázalo samostatne sa správať, samostatne myslieť, vyžadovať zodpovednosť politikov za svoje „skutky“...). V presadzovaní vlastného názoru je pred nami dokonca aj Ukrajina v tejto, pre ňu tragickej dobe.   *   Najmenej jeden z kandidátov  evidentne predpokladá, že bude potrebovať imunitu – aj vlastnú aj svojim parťákom – presne ako Mečiar. Alebo si máme myslieť, že to bude inak, preto, že to nepovedal?  A prečo vlastne si to máme myslieť? Aj v prípade Mečiar si to cca 40 percent voličov myslelo, že to nie je možné. A bolo!!  Ide iba o to, v našom prípade nájsť nového „nezaťaženého“ prezidenta, ktorý by  dokázal spustiť tú nazvem to sebareflexiu štátu.                           * Nezamestnanosť mladých chce vraj terajšia vláda (a aj to rieši) riešiť na úkor päťdesiatnikov – to je riešenie ako hovädo, dokonca ani podaktorí päťdesiatnici (z tých „jemu verných“) to nechápu.              *  Slováci majú (vraj) najvyššie výdavky za  energie v EU.  V Európe ma drahšie hypotéky iba Cyprus a banky majú možno najväčšie zisky. Ozaj - z tých ziskov sa platí aj daň štátu? Daň?! Logicky, aj napríklad z palív – benzínov a nafty sa platí jedna z najvyšších  daní na širokom EU okolí. A logicky - tento štát má väčšiu DPH a teda  väčší príjem z vyššej ceny. A teda logicky pre štátnu moc – prečo nemať vysokú cenu palív? Že takmer vo všetkom máme porovnateľné ceny vyššie, ako susedia? A tak aj v tomto prípade  „náš“ dlhoročný politik  radšej čuší, alebo to tak chce a čuší preto. *    Skoro polovica slovenských dôchodcov žije pod hranicou chudoby (IWRA). Tým, že neexistujú dlhodobé  pravidlá pre budúci režim dôchodcov a štát by dnes najradšej riešil všetko ako za socializmu, iba, že vtedy na to boli také podmienky, ako boli, vtedy to šlo – a teraz nie sú a ani nebudú také podmienky. Ani už nikdy nebudú. Aj príčiny sú známe. Nepohne s nimi žiaden demagóg.  *   Slovensko dlhodobo vydáva na vnútornú bezpečnosť viac ako porovnateľné štáty. Viac! Napriek tomu sa terajší minister takmer ide zadrhnúť s hrdosťou že  majú zámer zvýšiť v tomto roku počet policajtov o 800. Rozumieme?! Nejde sa meniť systém lepšej ochrany občana, (ktorý buď nevedia, alebo nechcú realizovať) tak, ako je to skoro všade bežné, ale iba hľadať režim, systém, ako prípadne by mohli  viac „dohliadať“ na – v budúcnosti ,akýchkoľvek občanov. Alebo nie?! Aj na Ukrajine majú dosť policajtov. A zatiaľ to nepomohlo. *   Prečo súdnictvo, ktoré je skutočnou hanbou štátu  a priamo ovplyvňuje  celú jeho povesť ( ktorú by štát nezlepšil ani keby sme sa stali tri krát po sebe majstri sveta vo futbale a v hokeji)  bolo vždy doteraz zakliate tak, že až im to vyhovovalo a až teraz, zhodou okolností pred voľbami sa vraj ide – nie, nie robiť zmeny, iba vytvárať komisie, ktoré budú rokovať o prípadných zmenách. Pred voľbami. Po voľbách by akékoľvek pokračovanie budovania právneho štátu znamenalo doslova iba pílenie si konára pod zadkom. „dlhoročným politikom“. Teda nebude nič. Alebo iba nejaké „prkotiny“. Imidž.   *  Dlhy štátnych nemocníc sú obrovské. Niežeby iba posledná partia to spôsobila, ale práve v posledných rokoch bolo hlavne spôsobené, že dlhy rastú ešte viac. Tiež vinou dlhodobých politikov. A to vôbec nespomínam tú celý, komplexný problém so zdravotníctvom.                                                         *   Zásahy štátu do, ako tak fungujúceho systému školstva,  v posledných 20 rokoch – aj v posledných ôsmych rokoch zvlášť,  rozvrátili fungujúci systém, ktorý ako tak zodpovedal medzinárodnému hodnoteniu. Od základného, až po tie najvyššie. A znovu: zásluhu na tom majú občania, školy, alebo politici s ich, do jedného pochybnými reformami?

      A teraz môžeme rozmýšľať, s ktorým kandidátom to bude relatívne na Slovensku o niečo jednoduchšie a pravdepodobne aj lepšie (pozor: pre štát(!), nie pre politikov) a ktorí z kandidátov spĺňa, podľa nás, alebo podľa väčšiny, alebo aj podľa mňa,  najviac objektívne kritériá, ktoré by taký prezident (pochopiteľne nemyslím politickú figúrku, alebo  smiešnu  hlavu štátu) mal, mohol mať:                                                                  

1. Mal by byť zásadový, charakterný a morálny. To pokladám za prvú podmienku kandidáta.  A teda bez srandy: kto z kandidátov na prezidenta spĺňa takéto kritérium?  

 2. Má mať prax v politike viac ako 3-4 roky? V našej slovenskej je to vzhľadom na výsledky našej politiky  jednoznačne na škodu.

3. Má platiť doterajšia akože idea, že spájať má ten, kto evidentne klamal, klame a neplní sľuby?        

4. Kto doteraz mohol, mal moc a nespravil nič dobré pre štát, iba sa podieľal na raste zadlženosti štátu, vysokej nezamestnanosti, vzniku aj udržaniu hladových dolín, bezočivom zvyšovaní rozdielov medzi regiónmi, neurobil nič pre úplne degenerované súdnictvo, pre prokuratúry, ktoré púšťajú tých, ktorých by nemali – ten, taký by mal  mať tú správnu dôveru?  

5.  Tým, že takmer každý doterajší „veľký“ politik veľa sľuboval a nič neurobil,  je ešte viac nezodpovedný, lebo je zodpovedný aj za podvádzanie ľudí. Jeho charakter je podobný správaniu nebankoviek. Alebo nesľubovali nič také čo by aj nedodržali? Nesplnili?

 6. Je bieda Slovenska, že doterajší politici sa mimoriadne radi opierali o rôzne Gorily. Aj preto je dôležité či  kandidát, patrí, alebo  nepatrí medzi akúkoľvek politickú svorku, naviazanú na ZOO.  Pravda zistiť to je takmer nemožné. A tak jediná, aká taká istota je menej ako štyri roky v politike.

 7. Veľmi, veľmi nízke čerpanie eurofondov a k tomu korupcia ako hrom a doterajší „náš“ politik  nič neurobil. Ale pre pochopenie -  vie vôbec „národ“ čo to znamená korupcia? Dosť často v našej krátkej histórii o tom nechce mať  ani šajn. A poučí sa?

Ešte na záver malá poznámka. Aj na Ukrajine si mysleli, že do čela štátu je treba silná osobnosť, ktorá aj silne vyzerá  a pri reči je presvedčivá a zabudli, že je potrebná hlavne osobnosť morálne a charakterne silná.  A teraz žnú ovocie. Umierajú ľudia a je jedno či sú múdry, zaostalí, laici, politicky akokoľvek orientovaní, starí alebo mladý. Či ich zvádza Rus, alebo Američan, alebo EU... zomierajú! A teda prezident aj keď je (bol) vraj zásadový, nie je schopný, práve preto, že  to rieši(!!) práve takouto cestou. Tak hor sa do volebnej kampane. Hlava nehlava.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?