Niekoľko faktorov, ktoré sú, podľa mňa podstatné:
Slovensko nemá infraštruktúru schopnú zvládnuť takú veľkú akciu – a ani nebude mať. Pretože jej politika, jej hospodársky prejav je na úplne inom princípe. Veľmi jednoducho povedané – na princípe jánošíkovskom.
Zlá hospodárska situácia jednoducho nedovoľuje rozbehnúť nejaké megalomanské projekty, pretože ani abnormálne investície nebudú efektívne pracovať po olympiáde. Pretože chýba tu ten základ. To podhubie pre dodržiavanie takzvaného turistického štandardu. A to sa zmeniť nedokáže tak jednoducho, akože o tom vláda rozhodne..
Hovoriť o prínosoch môže dokázať iba človek, ktorý nechce mať predstavu o skutočnej realizácii celej akcie. Ktorý nechce mať predstavu o tvorbe prínosov, o rozsahu štátnej pomoci a o následnej zadlženosti štátu s rešpektovaním očakávanej skutočnosti.
pokiaľ by Slovensko malo sa stáť turisticky zaujímavým hráčom museli by zmiznúť tie všelijaké rôzne čierne diery a informačný maglajz z doslova kopou neurčitých a skreslených informácií. Prírodu na to máme. Ale chýbajú správny ľudia. S normálnou morálkou, ústretovosťou a celým myslením. Hore aj dole.
Akýkoľvek projekt, ktorý by mal splniť svoje aj spoločenské poslanie by musel mať analyzované okrem technických „vecí“ aj ďalšie podmienky:
– čo všetko je potrebné na Slovensku postaviť a aby to fungovalo,
- čo všetko treba zmeniť v myslení politikov, aby to fungovalo,
- čo všetko by sa muselo zmeniť v myslení občanov,
- čo všetko by sa muselo zmeniť, aby svet mal väčšiu dôveru v, nazvem to dodržiavaní „turistických“ kritérií na Slovensku.
A nie iba bla-bla-bla a vyjadrenia docenta, že druhý polrok už bude lepší a už bude dobre.
A nakoniec jedna vec je niečo tvrdiť vlastným občanom, druhá presviedčať medzinárodné fórum. A navyše kandidatúra Poľska a Slovenska ma ďaleko menšiu šancu na úspech ako ostatní kandidáti a tak by do celej srandy boli na Slovensku znovu iba natlačené eurá, ako pri MS v hokeji – do Širokých akcií a hotelov. Vlastnou hlavou.