Že sú to všetko záväzné sľuby? Alebo nezáväzné? Alebo bludy? Alebo iba zopár rečí, aby sa vytvoril dojem? Ja som si zvykol neposudzovať sľuby, alebo kecy, ale iba skutky. A netvrdím, že dosť ľuďom úplne postačia k spokojnosti aj tie reči . . . však sme Slováci.
,Ešte najprv k výsledkom volieb.
Je to za nami a dopadlo to tak, ako to dopadlo.
Jedna veľká skupina občanov je prešťastná, že vyhrali ich modly, druhá strana je nasraná, že to jej priaznivci maximálne pokazili. Dávno pred, aj počas volieb sme boli svedkami vzájomného fanúšikovského osočovania .... „tá smerácka banda“, alebo „tá modrá luza“... – presne, ako napríklad na slovenskom futbale. Už iba zástavy chýbali. Obe skupiny s krvavými očami predvádzali predohru, ktorá už ani nešokovala. Ako nesvojprávny národ. Alebo možno napísať aj bez toho „ako“. Stačí mu, keď sa môže vykričať, vyurážať a zase chvíľu má pokoj. Tí kvôli ktorým predvádzali takéto divadlo sa spokojne usmievali a spriadali svoje plány do budúcnosti. Mali jedinú podmienku. Šťastne sa dostať po voľbách ku korytu. Pritom bolo jasné, že sa tam môže dostať iba jedna skupina. Pritom všetky doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že obe skupiny občanov práve odvádzaním pozornosti od pravej podstaty problémov štátu sú pravými pôvodcami toho marazmu práve preto, že sa dávajú vždy nachytať na, až infantilné sľuby politikov namiesto toho, aby im aspoň raz ukázali, že musia rešpektovať aj záujmy občanov. A možností bolo dosť. Pritom všetky doterajšie skúsenosti dokazujú, že sa žiadna strana a nikdy, nedokázala poučiť z chýb, ktoré sprevádzali ich predchádzajúce vládnutie.
Keď teraz vieme, čo bol mečiarizmus, dokáže si niekto priznať, že bol blbec, keď volil Mečiara a jeho právne beztrestné rozdávanie majetkov štátu začiatkom deväťdesiatych rokov? Keď teraz vieme, že na inej privatizácii, napríklad SPP sa niekto nabalil vadilo to tým, čo ich volili? Keď teraz vieme, že sekera zadlženosti a deficitu v roku 2009 a 10 narobila extrémne problémy doteraz aj teraz a dobudúcna, vadí to tým, čo ich volili bez toho aby to okamžite zľahčovali, hoci hádam 80% terajších problémov to má príčinu práve tam? Vadí niekomu fakt, že reformy sociálne, zdravotníctva a školstva doteraz neboli schopní ŽIADNY takzvaní ministerskí reformátori urobiť? A hádam stovky ďalších podobných štátnych prúserov. Nič!
A ani terajšia politická generácia. Je fakt, či sa budú znovu pechoriť fanúšikovia nadávaním, že toľko všelijakých lobistov rôznych skupín (a právnikov, čo môže byť to isté) ešte nebolo v žiadnej vláde. A to iba začína. Takže sa máme prečo tešiť.
Čo sú doslova existenčné priority tohto štátu? Ja si myslím, že tieto. A teraz budeme čakať či terajšia vládnuca skupina skutočne:
- bude chrániť a presadzovať morálne hodnoty a nie záujmové hodnoty úzkych skupín.
- bude vládnuť spravodlivo v prospech štátu a všetkých občanov.
- skoncuje s korupčnými škandálmi a zlodejčinou.
- skoncuje zo zneužívaním finančných prostriedkov.
- zníži zadlženosť štátu.
- zníži nezamestnanosť, alebo lepšie povedané zvýši zamestnanosť.
- vytvorí priaznivé morálne a životné prostredie pre občanov štátu.
- skoncujú s nenormálnym súdnym a prokurátorským systémom.
Lebo toto sú tie podstatné otázky a odpovede. To ostatné sa bude dať preukazne až POTOM a následne. Či už máme na mysli napríklad zdravotníctvo (ozaj, spomenul som si, ako sa aj teraz „totálne“ potvrdilo, že akcia lekárske platy, bola nedávno, v jeseni, „riešená“ v spolupráci nejakých doktorských kollárovcov s vybranými politikmi jednej veľkej strany) alebo školstvo, alebo štátny rozpočet, alebo čokoľvek. Že to skončilo nakoniec na pleciach páchateľov je tá veselšia stránka celého prípadu „Zdravotníctvo“.
Ja veľmi, veľmi silne pochybujem, že čokoľvek z tých ôsmych bodov budú schopní realizovať, už aj preto, lebo sa ukazuje, že garnitúra znovu nastúpila v rovnakých dresoch a hrať bude pre rovnaké záujmové skupiny. Iste to bude vrcholne zaujímavé a ostáva iba čakať na „poučenie“.
Ja osobne doprajem všetkým ľuďom veriť svojim predstavám a ich sľubom. Vtedy sa dobré spí aj keď je vonku búrka .....
pretože keď sa nepodarí naplniť tie takpovediac štátne záujmy (tých osem bodov vyššie), tak prehrajú nielen ich voliči, ktorí zase uverili sľubom a populistickej politike, ale prehráme všetci a tá prehra pôjde na vrub ich voličov. Tých, ktorí zase verili a uverili. Nepoučiteľní. Vždy sú schopný vyberať iba medzi zlodejmi a zlodejmi, podvodníkmi a podvodníkmi. Dôležité pre neho nie to či je niekto zlodej, klamár a podvodník, ktorého treba vždy a naveky odsúdiť, ale akú farbu zlodejov, klamárov a podvodníkov si vyberie. Napríklad modrú, zelenú, fialovú, alebo červenú A on si vybral. V každom prípade tiež podvodníkov a zlodejov. Ale tých jeho! Dúfam, že som sa pomýlil iba ja a ešte zopár jedincov. To by bolo krásne.
