Peniaze, peniaze, peniaze. Pôžičky, peniaze, úvery.

Autor: Ján Derďák | 15.2.2012 o 14:01 | Karma článku: 5,55 | Prečítané:  1020x

Všetci sme sa stretli už s podobnými inzerátmi, ktoré div neplakali, aby ste si všimli, aký enormný záujem majú riešiť  vaše, naše problémy.

Chcú nám iba pomôcť. Iba preto sú tu. Aby nám zaplatili naše dlhy, vyplatili naše exekúcie, vyplatili našu založenú nehnuteľnosť – proste firma, ktorá je tu iba preto, aby nám pomohla.

A teraz už vážne. Je fakt, že takéto firmy sú na Slovenskom trhu. Je fakt, že ich je veľa, je fakt, že sa im darí a je fakt, že je ešte veľa a možno veľmi veľa občanov, ktorí takéto služby využívajú. Jedna z posledných informácií o tom, že niektorí dôchodcovia čelia vážnej životnej kríze tým, že exekútori im siahajú na majetok a dôchodok je toho tiež dôkazom. Nie je nič zlé na tom, že sú na našom finančnom trhu takéto firmy. V niektorých prípadoch dokonca to môže byť aj prínos. Problém a podľa mňa veľký je iba v rovine právneho, alebo skôr existenčného spoločenského vedomia občanov. A aby som doplnil – tak problém je a ešte väčší v právnom vedomí štátu.

         Pripomína mi to jav z prvej Československej republiky. Koľko ľudí sa podobným spôsobom zadlžilo na dedinách  u židov. Tiež nie preto, že to boli židia, ale preto, že ľudia, občania mali problémy, také aj onaké, existenčné aj alkoholové, ale neboli schopný ich vyriešiť z rôznych dôvodov. Nevedeli. Teraz však napriek tomu, že situácia je diametrálne iná - výsledok je podobný. Záložne, pôžičkárne, aj banky profitujú, poniektorí občania, niekedy aj spolu s rodinami, doslova  preto, aby niečo mali hneď,  sú dokonca schopní aj ohroziť budúcnosť seba, alebo rodiny. A nielen občania. Dokonca aj v komunálnej správe. A o štáte ani nehovorím. A žiť aj a hlavne v terajšej dobe na úver,  to je moment na ktorom sa dá zamyslieť. Smiech cez slzy pripomína hospodárenie Prešova, Bratislavy, predtým exprezidenta v Košiciach, predtým tiež v B. Bystrici  a v kope iných miest, naposledy sa spomína Liptovský Mikuláš. Aj v terajších voľbách sa to niekde hemží tým, že  štát nám pomôže. Aj keď už teraz vôbec nevie kam skôr „skočiť“. Tento jav svedčí o niekoľkých príčinách:

Prvá:   školy, na každom stupni, vrátane vysokých veľmi slabo pripravujú ľudí na život, keď veľká časť z nich ( z občanov) nedokáže primerane reagovať na finančnú situáciu. Svoju, alebo svojej rodiny. A školy napriek veľmi akademicky fundovaným profesorom na ministerskom poste (z ktorých  nie sú schopné „zreformovať“  školský systém, tak, aby skvalitnili myslenie národa. Zdôrazňujem pojem myslenie národa. A nielen to. 

Druhá: spoločenské vedomie. Prakticky neexistuje. Je rozbité. Prakticky odlišné od tých spoločenstiev, alebo krajín, kde sa dokážu správať podstatne zodpovednejšie. 40 rokov socializmu „pohlo“ dosť veľkou časťou našich rodičov a následne nás všetkých v myslení, že „ja“  sa môžem správať rizikovo, však mi potom štát pomôže. Bohužiaľ tie doby sú v nenávratne. Skoro každý sa stará iba sám o seba, skoro nikto nemá záujem riešiť problémy iných, veľa jedincov sa nevie „chlapsky“ postaviť ani k problémom svojím, ani cudzím.

 

Tretia: dnešná , (takzvané všetky ponovembrové)  znovu to nazvem „sociálna politika štátu“ je vo výsledkoch nijaká, alebo záporná a výsledok tiež vidíme. Tento štát nedokáže ovplyvniť žiadne pozitívne vlastnosti občana. Žiadne!  Možno aj preto, že má sám ohromný deficit problémov s existujúcou politikou, zmenu vedomia občana ani nemôže priaznivo ovplyvniť, aj keby chcel. On však o niečo také, čo mu neprinesie hlasy voličov ani nemá záujem. Štát nedokáže priaznivo ovplyvňovať ani výchovu ani vedomie ani charakter občana a tobôž mladého občana, štát, ktorý nedokáže rozumne a hlavne zodpovedne hospodáriť, dokáže – a už od svojho vzniku iba  podvádzať, rozkrádať a  korumpovať sa naopak podieľa na eliminácii všetkého pozitívneho v občianskej spoločnosti

Aj toto je výsledok a dôsledok. Problém a zároveň zodpovednosť štátu

Tento štát nikdy nemal záujem, aby do škôl ( u tých, ktorý sú ešte v školách) ani do rôznych verejnoprávnych štátnych inštitúcií, ktoré by mohli akože „učiť“ dospelých - dostal predmety, alebo programy, ktoré priamo ovplyvňujú morálnu a etickú, aj ekonomickú  úroveň národa. A vôbec tu nemám na mysli krpčiarske národovectvo a primitívne nacionálne akcie, ktorých efekt je dokonca záporný. 

Aj tu má štát s jeho výchovnou politikou obrovský kopec dlhov. Výchova. Výchova národa k všetkým atribútom suverénneho správania. Musím však dodať, že aj pojem suverénny znamená niečo iné ako je  zvykom na Slovensku.  

Zároveň musím dodať, že takýto morálne zdefraudovaný štát trúfam si tvrdiť majú všetky postsocialistické štáty,  alebo čokoľvek z nich vzišlo. Nie je treba vlastne ani o čom, trúfam si tvrdiť a pochybne diskutovať, stačí porovnať. Porovnať štáty, ktoré sú v Európe. Nie doma, z krčmy, ale skutočne spoznať ich. A spoznať znamená zase nie z turistiky, aj keď aj to je podstatne viac ako z domu pri peci, ale z bežného fungovania. Ale aj z rôznych televíznych náučných a poučných , vôbec však nie seriálov,  (poznámka: s „hrôzou“ som si pri sledovaní finále Afriky vo futbale všimol futbalový štadión v štáte, tuším Gabún.  Aj tam štadión, ktorý by bol pýchou na Slovensku. Neviem kto ho postavil, ale znovu som si uvedomil, ako sa môžeme hanbiť. Hádam aj tam dokonca menej kradnú). Samozrejme všade sa nájdu aj excesy, ale sú v obrovskej menšine oproti Slovensku. Teda spoznať a potom diskutovať – to je preukazné a férové. A na záver ešte posledná malá poznámka:  k „post socialistickým“ štátom ešte môžem pridať, aby som bol ešte úplnejší aj tie o ktorých je v poslednom čase reč.  Grécko – dlhoročná vláda generálov a potom enormné sľuby a socializmus červených. Španielsko – dlhoročný frankizmus a potom sľuby, sľuby, sľuby a siesta,  detto Portugalsko. Niečo podobné s „tisíckou“ povojnových vlád v Taliansku, kde tiež radi sľubovali ... Že nám aj táto „mapa“  hodne napovedá?  Teda ešte, keď k tomu pridám špecifický Balkán. A Belgicko, kde si zabudli urobiť poriadok v hlavách obe národnosti.  Treba sa zamyslieť. Keď zamyslieť, mám na mysli predovšetkým každý a vo vlastnej hlave si urobiť poriadok.

Možno máme príležitosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

DOMOV

Uhrík z ĽSNS mieri na nitrianskeho župana, extrémisti môžu uspieť

Ak prejdú jednokolové voľby, šance stúpnu.

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Bitka o Mosul sa vlastne len začala

Radikáli nemajú veľkú šancu ubrániť sa.


Už ste čítali?